1. Terénny výskum ako projekt
Každý projekt má svoj vlastný číselný identifikátor a názov. Tento identifikátor slúži aj na jednoznačnú identifikáciu terénnej dokumentácie a digitálnych dát. Identifikátor je spojený s jedným, alebo viacerými identifikátormi KPÚ, ktorý rozhoduje o existencii terénnej aktivity.
Každý projekt má svoj cieľ a lídra. Plán spravidla formuluje zadávateľ projektu (objednávateľ), ak tomu tak nie je, za Archeoconsult definuje svoj čiastkový výskumný zámer projektový manažér.
Každý projekt má svoju granuláciu v podobe čiastkových úloh. Čiastkové úlohy v typickom prípade (predbežný výskum) sú:
– definícia projektu a jeho zámeru
– terénna časť projektu (definícia spôsobu a charakteru terénnych údajov)
– prenos údajov na spracovanie
– spracovanie údajov a vymedzenie ich obsahu
– doručenie výsledkov zákazníkom (výskumná správa)
– prezentácia projektu na webovej doméne
Každá podúloha má definovaného vedúceho, ktorý je za úlohu zodpovedný. Pre interné potreby plánu a čiaskových úloh je vytvorená projektová aplikácia.
2. Terénny výskum a jeho entity
Terénnou časťou projektu sa rozumie terénny výkop a dokumentácia ukončená odovzdaním terénnych údajov na ďalšie spracovanie. Vedúci terénneho projektu (archeológ) je zodpovedný za výskumný proces a data z výskumu až do odovzdania dát a nálezov na postprocessing.
2.1. Terénne a dokumentačné entity
Podstatou archeologického výskumu je rozbor archeologizovanej situácie (rozklad terénnej situácie na jednoduché terénne entity) a ich dokumentácia tak, aby bolo možné dáta syntetizovať do zmysluplných gnozeologických štruktúr. Na terénnu časť projektu sa možno pozerať ako na zoznam entít terénu, zoznam entít dokumentácie a vzťahov medzi nimi.
Tab.1: Terénne a dokumentačné entity výskumu
Terénne entity |
Popis | |
|---|---|---|
| Entity terénnej stratigrafie: | nálezy | artefakty v terénnej situácii ako obsah depozitu. Väčšinou braný ako súčasť SU, ale možnosť s ním zaobchádzať ako so samostatnou evidenčnou jednotkou (“výnimočný nález”) |
| (reálne existujúce entity i bez archeologického výskumu) | stratigrafická jednotka (SU) | základná analytická jednotka stratifikácie podľa E. Harrisa. existujú tri typy zodpovedajúce trom typom udalostí: depozit (výsledok uloženia), negatív (výkop) a konštrukcia (umelá štruktúra rozdeľujúca stratigrafickú sekvenciu) |
| objekt | vyššia kategória agregujúca viacero SU podľa definovaného interpretačného kľúča (napr. pec, smetisko atď…) | |
| Arbitrárne terénne entity: | polygon výskumu | jasne definovaný priestor, v ktorom sa odohráva terénny výskum |
| (umelo vytvorené na základe rozhodnutia exkavátora) | profil | línia reprezentujúca povrch SU |
| rez | vertikálna projekcia stratigrafie ako výsledok fyzického rezania nálezovej situácie | |
| vzorka | “pars pro toto” stratigrafickej entity pre ďalší (zväčša laboratórny) výskum |
|
Dokumentačné entity |
||
| evidenčné zoznamy a formuláre | popisná dokumentácia, formuláre SU etc…. | |
| kresby | výkresy, skice, fotoskice… | |
| geodetická dokumentácia | priestorová fixácia terénnych a dokumetačných entít v zvolenom referenčnom systéme | |
| fotodokumetácia | fotografie a fotogramy |
Rozdiel medzi terénnymi a dokumentačnými entitami možno vyjadriť aj ako vzťah medzi spracovaním a výsledkom terénneho výskumu. Dokumentačné entity sa zvyčajne neprezentujú ako výsledok (výtlačok) spracovávaných údajov, pričom dôležité sú väčšinou terénne entity. Sondy na obr. 01, 02 môžu byť opatrené terénnymi aj dokumentačnými entitami.
Bez ohľadu na špecifickosť výskumu a prítomnosť/neprítomnosť stôp po aktivitách historických komunít v sledovanom území sú niektoré terénne subjekty a zodpovedajúce dokumentačné subjekty povinnou súčasťou terénneho projektu. Z toho vyplýva, že každá akcia v teréne musí mať určité minimálne množstvo terénnych údajov. Tab. 2. definuje povinné/povinné položky terénnych entít, Tab. 03 definuje povinné/povinné položky dokumentačných entít:
Tab.2.: Povinné terénne entity (prítomné na každom výskume)
| terénna entita | popis |
|---|---|
| stratigrafická jednotka (SU) |
Každý deštruktívny zásah do terénu znamená odstránenie alebo čiastočné odstránenie minimálne 1 stratigrafickej jednotky, ktorú je preto potrebné definovať. |
| výskumný polygon (plocha, sonda, …) | Každá terénna aktivita prebieha na konkrétnom mieste a na území, ktoré je ohraničené a teda priestorovo definovateľné. |
Tab.3: Povinné dokumentačné entity (musia byť prítomné na každom výskume)
| dokumentačná entita | popis |
|---|---|
| popis SU (SU formulár) | Keďže aspon jedna SU bola definovaná, musí byť i dokumentovaná. |
| geodetické zameranie | Aspon jedno zameranie výskumného polygonu musí existovať. |
| foto terénnej situácie | Aj v prípade archeologicky negatívneho výskumu aspoň jedna náhľadová fotografia, ktorá charakterizuje prostredie výskumu. |
3. Metóda terénneho výskumu
Štandardnou metódou terénnej exkavácie je stratigrafický odkryv podľa zásad definovaných E. Harrisom a Ph. Barkerom a vyvinutá radom ich nasledovníkov (obr. 04 – 05). Výnimky z tohto pravidla musia byť odôvodnené (napr. dokumentácia výlučne v rezoch/rezoch; mechanické odoberanie vrstiev veľkej hrúbky atď.).
Z pohľadu entít terénnej stratifikácie je štandardnou úrovňou, na ktorej prebieha rozklad nálezovej situácie, definícia stratigrafickej jednotky (SU). Je možné ju kombinovať s úrovňou nálezu (príklad – nálezy mimoriadnej hodnoty v kultúrnej vrstve, ktoré sú zamerané samostatne), alebo s úrovňou objektu (zaradenie SU do kategórií vyššieho rádu). Povinnou súčasťou terénneho výskumu je však len SU.
Obrázok. 03 a 04. Dekompozícia nálezovej situácie stratigrafickou metódou. Jednotlivé identifikované SU sú zdokumentované a odobraté podľa ich prirodzených hraníc v opačnom poradí, ako boli umiestnené v situácii (obr. 03 je z publikácie E. Harrisa.)
4. Entity terénnej stratifikácie – definícia a dokumentácia
4.1. Stratigrafická jednotka
Štandardnou vizuálne odlíšiteľnou entitou, na ktorej prebieha analýza terénnej situácie, je stratigrafická jednotka (ďalej len „SU“). Rozhodnutie, čo je samostatná SU a čo, povedzme „prímes depozitu“, je ponechané na erudíciu terénneho archeológa. SU zodpovedá špecifickej „udalosti“ stratifikácie a preto rozlišujeme 3 základné typy SU:
- depozit – “výplň, vrstva…” – zodpovedá udalosti depozície (uloženie, nasypanie, sedimentácia, etc.). Je fyzický.
- negatív – “výkop, jama…” – zodpovedá udalosti odstránenia depozitu, alebo štruktúry. Nemá fyzickú podstatu. Do tejto kategórie patrí aj odtlačok.
- štruktúra – “múr, konštrukcia…” – je entita, ktorá vetví proces stratifikácie (stratigrafickej postupnosti). Je fyzická.
Pri definovaní / prideľovaní SU, ktoré sa najčastejšie uskutočňuje makroskopickým posúdením farby, tvaru a konzistencie entity, nezáleží na artefaktualite vzniku SU. Rozlišujú a popisujú sa aj jednotky prírodného a geologického pôvodu (archeologické podložie, trávnik na povrchu stratifikácie a pod.). Platí základné pravidlo: Identifikácia a dokumentácia SU je identifikácia a dokumentácia jeho povrchu!
- SU majú svoje fyzikálne vlastnosti (tvar, farba a pod.) a vzájomné topografické vzťahy (stratigrafický vzťah).
- Ich popis je predmetom terénnych formulárov alebo priameho zápisu do databázy, grafická dokumentácia závisí od výberu spôsobu dokumentácie.
- Identifikátor SU je celé číslo a vyžaduje sa jedinečnosť každého záznamu SU. V rámci stratifikácie sú identifikované (číslované) všetky SU bez ohľadu na interpretačný kontext (t. j. aj recentné SU).
- V rámci stratifikácie musia byť SU definované tak, aby bolo možné z dokumentácie jednoznačne určiť stratigrafický vzťah (hore/dole) k inej SU.
-
Štandardná dokumentácioa Su je:
popisná – popis fyzikálnych vlastností SU, vzťahy medzi SU a jej vzťah k dokumentácii
fotografická – technická alebo netechnická fotografia SU
kresebná – vyjadrenie tvaru a charakteru SU interpretované grafickou prezentáciou
4.1.1. Popisná dokumentácia SU
zoznam SU definovaných na výskume
formulár SU:
– hlavička, ktorá definuje číslo SU, číslo a vedúceho udalosti
– popis fyzických vlastností SU
– stratigrafický vzťah SU a potenciálna príslušnosť k definovanému objektu
– vzťah k dokumentácii
4.1.2. Fotografická dokumentácia SU
Štandardnou fotodokumentáciou je šikmá fotografia nálezovej situácie, na ktorej sa objavuje SU. Prípadná technická fotografia (pre fotogrametrické účely) môže slúžiť ako podklad pre výkresovú dokumentáciu.
4.1.3. Kresebná dokumentácia SU
Kresebná dokumentácia nie je nevyhnutnou súčasťou terénneho výskumu, má len poskytnúť podklad pre jeho postprocessing. Interpretovaný výkres je možné dosiahnuť rôznymi spôsobmi dokumentácie alebo kombináciou metód (zoradených podľa dôležitosti):
- fotogrammetria
- trasovanie pomocou totálnej stanice
- kresba na papier (milimetrák)
Štandardná výkresová dokumentácia je dokumentácia, ktorá umožňuje vizualizáciu nasledujúcich komponentov SU (podľa typov):
- pre depozit: 3D vizualizácia horného okraja v 3D (obr. 05)
- pre negatív: vizualizácia hornej hrany SU a spodnej hrany SU, prípadne profilu SU (obr. 06)
- pre štruktúru: vizualizácia hrán kontaktných plôch a ich textúry (obr. 07)
4.2. Objekt – vyššia úroveň typu terénnej entity
SU sú výsledkom maximálnej atomizácie nálezovej situácie. V reálnej praxi sa však najčastejšie pohybujeme v inej terminologickej rovine. Aj samotný terénny výskum v sebe nesie istú dávku interpretačnej úrovne, ktorá vedie k združovaniu SU do nadradených entít, hovorovo „objektov“.
Objekt je kategória terénnej entity nadradenej SU („zvyčajne spája viac SU“) a je definovaná na základe funkčnej alebo časovej príslušnosti viacerých SU. Patria sem napríklad „jama s výplňou“ (= negatív a depozit), „pec“ (jama ako negatív, kupola ako štruktúra, výplň ako depozit) alebo „dom“ (zmysluplný súbor stĺpových jám). Funkcie môžu byť hierarchizované a zapuzdrené. Definícia objektu už v sebe nesie určité interpretačné hľadisko.
- Objekty majú nezávislé ID (objekt 001 – nnn). Musí byť uvedené, z ktorých SU sa skladajú.
- Objekt musí byť interpretovaný – čo tiež odôvodňuje jeho definíciu.
- Je možné vytvárať hierarchie objektov a zapuzdrovať ich (napr. stĺpovka – skupina stĺpoviek – stĺpový dom).
- Interpretácia objektov je založená na glosári, ktorý vytvoril archeológ/výskumný technik podľa sledovaných terénnych entít.
- Z uvedeného vyplýva, že v prípade definície objektov na výskume je potrebné najskôr definovať slovník – kategórie znakov a ich možné zapuzdrenie. S vypĺňaním záznamov znakov je spojená definícia SU, ktorá sa z nich skladá.
- Špecifickým typom objektu je hrob. Hoci podlieha rozkladu nálezovej situácie na SU (negatív = vyhĺbená hrobová jama; depozit = hrobová výplň a pod.), spravidla obsahuje aj ľudské pozostatky a má jasnú funkciu.
5. Arbitrárne terénne entity – definícia a dokumentácia
Arbitrárne terénne entity fyzicky existujú v terénnej situácii, ale na rozdiel od entít stratifikácie poľa ich existencia nie je výsledkom procesov depozície a postdepozície, ale rozhodnutia archeológa. Ide o entity, ktoré vymedzujú rozsah výskumu a pomáhajú vtesnať nálezovú situáciu do zrozumiteľných popisných kategórií. Niektoré z nich sú povinné (musia sa objaviť v nálezovej situácii a v dokumentácii), iné nie.
5.1. Výskumný polygon
Výskumné polygóny predstavujú základné priestorové vymedzenie terénnej činnosti. Existencia polygónov a ich dokumentácia je povinná, t.j. akákoľvek terénna aktivita musí mať definované výskumné polygóny.
1. polygóny sa vymedzujú aj v prípade negatívnych výsledkov výskumu – teda aj v prípade, že sa v priestore výskumu nepreukázali pozostatky minulých ľudských aktivít. Toto pravidlo je založené na princípe, že negatívne priestorové informácie sú rovnako dôležité ako pozitívne informácie.
2. Alokácia polygónov závisí od kritérií, ktoré musia byť odôvodnené. Najčastejšie:
- fyzické oddelenie polygonov (“sondy odelené nedotknutým terénom”)
- priebehom výskumu (“rozdelenie terénu na polygony podľa fáz výskumu”)
- rozdelenie na základe horizontálnej stratigrafie (“múr rozdeľujúci nálezovú situáciu na dva nezávislé celky”)
- etc…
3. v rámci výskumu môže existovať hierarchia polygónov, ktorá musí byť explicitne definovaná:
- polygony 1. rádu (často “plochy”)
- polygony 2. rádu (“sondy”)
- polygony 3. rádu (“kvadranty”)
- etc…
Názvy hierarchických kategórií (plocha, sonda…) nie sú striktne definované a zodpovedajú skôr zaužívanej praxi ako jasne definovanej taxonómii. Definícia polygónovej hierarchie je však povinná. Polygóny rovnakej hierarchickej úrovne sa priestorovo neprekrývajú. Polygóny rôznych hierarchických úrovní sa môžu priestorovo prekrývať a je potrebné uviesť ich hierarchický vzťah.
V súvislosti s definíciou polygónov a ich hierarchiou existuje evidencia (zoznam) výskumných polygónov. Toto je zoznam polygónov s ich hierarchickou úrovňou. Výskumné polygóny je potrebné zamerať alebo zdokumentovať tak, aby bola možná ich priestorová vizualizácia. Na rozdiel od prevládajúcej praxe, kedy sa dokumentuje len horizontálny rozmer polygónu, považujeme za nemenej dôležité aj vertikálne usporiadanie dokumentácie. Polygón je vždy dokumentovaný v 3D projekcii (najčastejšie horný a spodný okraj polygónu).
5.2. Rez
Rez je plošný vertikálny priemet rozvrstvenia nálezovej situácie. Na rozdiel od profilu:
- rez je aspoň čiastočne deštruktívny – nenávratne odstraňuje časť stratifikácie
- cez nálezovú situáciu nie je možné zhotoviť neobmedzený počet rezov
- je 2D prezentáciou stratifikácie
Rez nie je povinnou súčasťou terénneho výskumu, ale v určitých prípadoch (napr. úzkolíniové výkopy) dokumentácia vychádza výlučne z výrezov štandardnej a akceptovateľnej formy výskumnej metódy.
Ak to podmienky v terénnom výskume dovoľujú, prednosť majú tzv. kumulatívne rezy, ktorých výhoda spočíva v úplnej dokumentácii SU aj pri reze stratifikovanej nálezovej situácie. Na vytvorenie kumulatívneho strihu je potrebná premyslená organizácia postupu a určitá manuálna zručnosť.
Obr. 08. Princíp kumulatívneho rezu. Podľa Ph. Barker, 1993.
Štandardná dokumentácia rezu obsahuje:
- list of field research sections – with reference to the cut SUs and with reference to the corresponding graphic documentation
- oblique field photograph of the finding situation with a section
- interpreted drawing presentation, which can take any of the forms of photogram or paper drawing
5.3. Profil
Profil je líniová prezentácia povrchu SU. Predpokladom dokumentácie profilu je správna identifikácia povrchu SU a výber priebehu profilu. Na rozdiel od rezu:
- nie je deštruktívnou dokumentačnou metódou
- umožňuje dokumentovať iba povrch aktuálnej SU
- jeho meranie je samo o sebe dokumentáciou. To neplatí v prípade rezu, ktorý je viazaný na určitý typ grafickej prezentácie (kresba, fotogram….).
Profil nie je povinnou súčasťou dokumentácie a slúži najmä na spresnenie grafickej dokumentácie entít stratigrafie. Dokumentácia profilu, resp. profilov môže byť štandardným spôsobom nasadenia dokumentácie všetkých SU (alebo všetkých SU jedného typu – typicky negatívy), alebo len selektívne na SU, kde to terénny technik / dokumentátor považuje za potrebné.
Väčšinou sa priebeh profilu dokumentuje pomocou presných geodetických prístrojov, aj keď existujú aj iné, netradičné metódy. Pre profily neexistuje samostatný záznam, okrem protokolu merania.
Nálezy sú hnuteľné artefakty rozpoznané v terénnej situácii a odňaté z výplne SU na ďalšiu analýzu. Nie sú povinnou súčasťou výskumu („archeologicky negatívny výskum“). Zásady zberu nálezov:
- každý nález musí pochádzať z definovanej SU. Nálezy “len tak” sú bezcenné.
- je nutné uviesť uviesť, či sú nálezy vyňaté zo SU všetky (ktoré sa dali identifikovať v celej výplni SU), alebo či boli vyzbierané len čiastočne – typický príklad „výberových rezov“ na rýchle datovanie
- nálezy sa nezbierajú pri čistení nálezovej situácie, ale až v procese odstraňovania SU (t.j. žiadne nálezy „na rozhraní SU“)
5.5. Vzorky
Vzorka je pars pro toto fyzickej SU (depozit, štruktúra). Odoberá sa za účelom presnejšieho laboratórneho výskumu a nie je povinnou súčasťou výskumu. Princípy:
- vzorka musí mať jasne definovaný vzťah k entitám terénnej stratifikácie (napr. príslušnosť k SU)
- musí byť definovaný účel vzorky (napr. “pre makroskopické rastliné zvyšky”)
6. Dokumentačné entity
Dokumentačné entity sú metódy dokumentácie, ktorými sa popisuje terénna realita. Spravidla existuje viacero spôsobov dokumentovania jednej terénnej entity a je na podmienkach výskumu a erudície archeológa, ktorú metódu použije.
Dokumentácia počas výskumu zvyčajne existuje v digitálnej aj tlačenej forme. Vzhľadom na to, že všetka dokumentácia je pri ďalšom spracovaní digitalizovaná, má prednosť priame získavanie v digitálnej forme.
V zásade sa dokumentácia dá rozdeliť na:
- popisnú. Slovný popis a kategorizácia nálezov a dokumentácie.
- fotografickú/fotogrametrickú. Zacytenie nálezových situácií vernými zobrazovacími prostriedkami.
- výkresovú interpretačnú. Grafická prezentácia na určitej úrovni abstrakcie.
- geodetickú. Priestorová fixácia terénnych a dokumentačných entít.
6.1. Popisná dokumentácia
Obsahuje zoznamy terénnych a dokumentačných entít, slovné popisy terénnych entít a metadáta o výskume (položky označené hviezdičkou „*“ sú povinné pre každú terénnu časť projektu):
|
Druhy popisnej dokumentácie |
Opis |
|---|---|
| zoznam SU* | základná evidencia všetkých SU definovaných výskumom (* = na každom výskume musí byť aspoň jeden SU, aj keď je “archeologicky negatívny”) |
| formuláre SU* | takzvané “kontexťáky” – formuláre popisu jednotlivých SU, líšiace sa typom (depozit, negatív, štruktúra). (* = ak existuje aspoň jedna SU, musí následne existovať aj opisná forma) |
| zoznam objektov | základný zoznam prípadných objektov |
| heslár objektov | definícia typov objektov, ktoré boli definované v teréne |
| formulár pohrebu | formulár opisu hrobu |
| zoznam nálezov | zoznam nálezov ako stratifikačných entít, ak boli vo výskume sledované. Tzv. osobitné nálezy |
| zoznam sáčkov nálezov | aka “nálezový katalóg” – zoznam nálezov z obsahu depozitov, evidenčná jednotka – “sáčok” |
| zoznam polygonov výskumu* | základná evidencia výskumných polygónov (* = musí existovať aspoň jeden polygón) |
| zoznam rezov | fakultatívna evidencia prípadných rezov |
| zoznam skíc | základný zoznam skíc a fotoskíc |
| zoznam výkresov | základná evidencia terénnych kresieb |
| zoznam fotografií* | základná evidencia terénnych fotografií (* = aj negatívny výskum by mal byť zdokumentovaný fotografiou) |
| zoznam fotogramov | základná evidencia fotogramov |
Popisná dokumentácia sa môže objaviť v „hardcopy“ – papierovej, alebo v digitálnej forme (terénna databáza), pričom prednosť má vytvorenie digitálnej podoby.
6.2. Fotodokumetácia
- Je povinnou súčasťou terénneho výskumu. Aj keď je výskum archeologicky „negatívny“, nálezovú situáciu treba charakterizovať fotografovaním.
- Metadáta. V drvivej väčšine prípadov sú fotografie fotené na digitálny fotoaparát. Okrem samotných fotografií je potrebné nastaviť aj zber EXIF údajov.
- Terénne fotografie musia obsahovať aspoň jednu „všeobecnú“ (pozri nižšie) fotografiu charakterizujúcu celkovú situáciu a výskumné prostredie
- Akákoľvek technická fotografia (na fotogram) býva doplnená o šikmú fotografiu, ktorá dodáva dokumentovanej situácii „plastickosť“, 3. rozmer. Dodatočné grafické info je veľmi dôležité pri spracovaní pre tých, ktorí neboli fyzicky v teréne.
- Fotogrametrickú dokumentáciu môže získať len ten, kto ovláda fotogrametrické spracovanie zozbieraných údajov (= základná teória a práca v špecializovanom softvéri).
- Za kvalitu fotografií zodpovedá ich autor. Snímky v teréne sú spravidla fotené nadbytočne, výber kvalitných / mazanie nekvalitných je plne v kompetencii terénnych pracovníkov – pri odovzdávaní terénnych údajov je potrebné fotografie už vytriediť, otočiť do správnej polohy a pomenovať podľa pravidiel.
| Rozdelenie podľa ďalšieho použitia | |
|---|---|
| technické foto | Fotografie použiteľné na fotogram – majú aspoň vonkajšiu orientáciu a parametre umožňujúce ich použitie na technickú interpretačnú kresbu. |
| netechnické foto | Vo všeobecnosti dokumentárne snímky bez definovaných prvkov vnútornej a vonkajšej orientácie. |
| Division according to the orientation of the apparatus and composition | |
|---|---|
| šikmá | oblique shot characterizing the finding situation, general information value |
| generálna | general scope of the whole research area; characterizes the environment and research conditions |
| detail | macrophotography of the finding situation (details of the funeral; exceptional finding, etc.) |
| vertikálna | orthogonal vertical photo to the finding situation |
| profil | orthogonal horizontal photo to the finding situation |
6.3. Výkresová dokumentácia
Kým fotodokumentácia graficky verne charakterizuje nálezové okolnosti, kresbová dokumentácia je už formou abstrakcie. Pridanou hodnotou je jeho interpretácia. Výkresovou dokumentáciou sa nerozumie kompletná CAD dokumentácia, ktorá vzniká pri spracovaní výskumu (aj keď spracovanie v reálnom čase nie je vylúčené), ale priamo terénna výkresová dokumentácia.:
- výkresy – sú interpretovanou grafickou prezentáciou vybranej situácie s povinnou lokalizáciou (fixovacie body) a v mierke. Dokumentačnú entitu charakterizuje dohodnutá symbolika. Zvyčajne sa kreslí na milimetrový papier, ale nie je to podmienkou.
- skice – terénny náčrt nálezových a dokumentačných entít (súčasťou náčrtov sú napr. aj geodetické náčrty) a slúži na rýchlu orientáciu vzťahov medzi nimi. Jeho symbolika korešponduje so symbolikou kresby.
- fotoskice – sú špeciálnym typom skice, ktorá vzniká interpretáciou podkladovej fotografie. Symbolika použitá pri vytváraní fotonáčrtu korešponduje so symbolikou kresby. Fotoskice majú špecifický vzťah k fotogramom – každý terénny fotogram musí mať zodpovedajúcu fotonáčrt, ktorý sa štandardne vytvára priamo na poli interpretáciou nálezovej situácie. Táto požiadavka predpokladá primerané vybavenie v teréne (PC, tlačiareň). Fotoskica nemusí byť len výsledkom technickej fotografie, možno ho štandardne použiť na interpretáciu, napr. šikmá fotografia, letecká fotografia a pod., najmä v komplikovanejších situáciách, ktoré je potrebné rozkľúčovať.
6.4. Geodetická dokumentácia
Slúži na priestorovú fixáciu terénnych a dokumentačných entít v dohodnutom súradnicovom systéme. Pravidlá uvedené v tomto návode sú platné bez ohľadu na použitú geodetickú techniku. Geodetická dokumentácia je povinná dokumentácia, ale nemusí ju vykonávať totálna stanica. Ak bola použitá totálna stanica, potom je protokol o meraní povinnou súčasťou dokumentácie.
7. Vzájomné vzťahy terénnych entít statigrafie, arbitrárnych terénnych entít a dokumentačných entít
V nasledujúcich tabuľkách je uvedený obligatórny vzťah jednotlivých subjektov terénneho výskumu. Ide o vzťahy, ktoré sú štandardne monitorované a definované; iný prístup je neštandardný alebo nadštandardný a musí byť odôvodnený. Subjekty označené hviezdičkou (*) sú povinnou súčasťou terénnej časti projektu.
| entita | pokiaľ existuje, musí | štandardný vzťah |
|---|---|---|
| SU * |
|
|
| objekt |
|
|
| hrob |
|
|
| nález |
|
|
| výskumný polygon * |
|
|
| rez |
|
|
| profil |
|
|
| nálezy |
|
|
| vzorka |
|
|
| popisná dokumentácia * |
|
|
| fotodokumentácia * |
|
|
| fotogram |
|
|
| kresba |
|
|
| skica * |
|
|
| fotoskica |
|
|
| geodetická dokumentácia * |
|
|
| geodetický protokol |
|
|